Zaujímavosti o prskavkách

Nielen vianočné sviatky, ale aj oslavy narodenín alebo svadby sa nesú v znamení prskaviek. Tento typ zábavnej pyrotechniky si obľúbili ľudia naprieč generáciami aj svetovými kultúrami. Len hŕstka ľudí však vie, kde sa prskavky vzali.

Najskôr oheň, potom pyrotechnika

Ak by sme zamierili do histórie, zistili by sme, že ľudia sú ohňom fascinovaní už od nepamäti. Oheň ako taký sa začal využívať už pred poldruha miliónom rokov. V tom čase sa však vtedajší obyvatelia planéty začali ohrievať pri ohni či si zapaľovali ohniská, aby si na nich upiekli niečo dobré. Až Číňania spojili oheň so zábavou, keď vymysleli zábavnú pyrotechniku.

Paradoxne sa zábavná pyrotechnika nemala využívať pre radosť a nemala zapáliť iskričky radosti v očiach ľudí. Mala zaháňať zlých duchov, ktorí sa podľa všetkého obávali hluku a lomozu. Petardy a ďalšia zábavná pyrotechnika boli rýchlejším, lepším a praktickejším vydavateľom zvuku v porovnaní s rinčaním reťazí.

Je veľmi zaujímavé, že zábavná pyrotechnika je oveľa staršia než strelné zbrane. Objavila sa totiž už v jedenástom storočí, zatiaľ čo strelné zbrane sa svetu ukázali až o tri storočia neskôr.

A nakoniec vznikli prskavky

Ešte predtým, než vznikli prskavky, vzniklo mnoho podôb petárd. Rovnako ako petardy, obsahujú aj prskavky vrstvu pyrotechnickej zmesi, ktorá obsahuje dextrín slúžiaci ako lepidlo a vďaka ktorému sa zmes neodlepí od drôtika, rovnako ako sa neoddelia jednotlivé časti zmesi.

Kov, z ktorého je prskavka tiež zložená, je práškový a je zodpovedný za efekt, ktorý je pre tento typ zábavnej pyrotechniky taký typický. Stojí za žiarivými iskrami, ktoré odlietajú od horiaceho drôtu. Keďže sa iskričky odrážajú od daného kovu, ich farba od kovu tiež závisí. Ak je kov z titánu, horčíka alebo hliníka, farba iskričiek bude biela. Ak je však kov z práškového železa, iskry budú zafarbené skôr do oranžova.