Dnes si koniec roka, vianočné sviatky, svadby ani narodeniny nedokážeme predstaviť bez zábavnej pyrotechniky. Do tejto kategórie spadajú prskavky, dymovnice, tiež petardy, delobuchy a samozrejme veľké ohňostroje, ktoré často vypuknú na svadbách alebo práve na začiatku nového roka, pri ktorom navyše padá celá kopa novoročných predsavzatí. Vedeli ste však, že zábavná pyrotechnika bola spočiatku výsadou mocných a bohatých?
To, že za ohňostrojmi a inou zábavnou pyrotechnikou stoja Číňania, to už možno viete. Úlohou všetkých petárd a delobuchov však bolo skôr zaháňať duchov, ktorí sa báli hluku. Neskôr sa však pyrotechnika dostala do celého sveta a stala sa súčasťou najskôr novoročných osláv, potom aj spomínaných narodenín alebo svadieb. Niekde medzi týmito dvoma míľnikmi bola zábavná pyrotechnika výsadou mocných a ľudu ju napokon odovzdal až anglický kráľ.
Jedným z prvých druhov zábavnej pyrotechniky, ktoré sa dostali medzi ľudí, boli prskavky. Keď sa dostali do rúk anglického kráľa, ľudia boli naozaj potešení tým, ako môže človek držať v rukách kus živého ohňa. Potešenie bolo zmesou radosti, šťastia a tiež to bolo spájanie vzrušenia a adrenalínu. Predsa len, hoci drobná prskavka mohla spôsobiť nemalý a veľmi ničivý požiar.
Možno aj vďaka onomu pocitu sa prskavky tak rýchlo dostali pod kožu prakticky každému človeku. A aj vďaka tomu bol svet prskavkám a ďalšej zábavnej pyrotechnike úplne otvorený.
Aj keď sa u nás zábavná pyrotechnika stáva súčasťou aj osláv, svadieb a narodenín, predovšetkým hovoríme o novoročnej výsade. Zábavná pyrotechnika spolu s prskavkami a delobuchmi je žiadaná hlavne ku koncu roka, keď sa blížia vianočné sviatky a novoročné oslavy. Lenže ako je to inde vo svete?
V Indii, Nepále, Malajzii či na Srí Lanke sa zábavná pyrotechnika púšťa už na prelome októbra a novembra, keď sa slávi sviatok Diwali, počas ktorého má svetlo zvíťaziť nad temnotou.